Založiť webovú stránku alebo eShop
 

LIMBACH - ČIERNE   SKLÁDKY    ODPADU  v  obci  

ušetriť za odpad > kompostovanie

 

 ušetriť za odpad    >   KOMPOSTOVANIE
 
 
Bioodpad vhodný na kompostovani tvorí 30 až 45% z celkového množstva odpadu.
Konečný produkt kompost, môže byť použitý pri pestovaní rastlín ako humusové hnojivo, vracajúce do pôdy výživné látky, ktoré sme z nej predtým pri pestovaní odobrali.
 
ČO  SA  DÁ  KOMPOSTOVAŤ  ?
      V podstate je možné kompostovať všetky organické látky, okrem tých, ktoré sú chemicky ošetrené a napadnuté chorobami. Zvyšky varených jedál a potraviny by nemali byť dávané do kompostu vo veľkých množstvách pretože lákajú rôzne zvieratá a skoro podliehajú skazeniu a potom nepríjemne zapáchajú. To je možné odstrániť zmiešaním s väčším množstvom suchého, savého materiálu. Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, ktorú je potrebné vhodne upraviť (podrviť, posekať, zvlhčiť, atď.) a dobre premiešať.
 
Tab. 1: Materiál vhodný na kompostovanie : 
odpad z kuchyne
odpad zo záhrad
iný organický odpad
•  zeleniny a zvyšky z čistenia ovocia - jedál (malé zvyšky varených množstvá)
  potraviny
  čaj, kávový výluh
 kvety
  pokosená tráva
  konáre, lístie 
•  zhnité ovocie
popol z dreva 
hobliny 
drevené piliny 
hnoj 
vlasy, nechty,  perie
Tab. 2.: Materiál nevhodný na kompostovanie :
druhotné suroviny
problémové látky
iné
 kovy 
plasty 
sklo 
textil 
papier
 farby
  staré lieky
  staré oleje
  batérie
  chem. prostriedky
  prach zo smetí a vysávania 
  časti rastlín napadnuté chorobami 
•  kosti a mäso
 
AKO   ZALOŽIŤ  KOMPOST ?
 
      Kompost si môžete založiť na hociktorom mieste záhrady. Je však potrebné dodržať niektoré zásady a odporúčania.
    - je potrebné zabezpečiť kontakt zo zemou, aby bol možný prístup pôdnych   organizmov   (dážďovky, roztoče, mikroorganizmy), ktoré pomáhajú pri rozklade organických materiálov,
    
     - donášková vzdialenosť by nemala byť veľmi veľká,
 
- odporúča sa spevnený podklad pracovného miesta (nie kompostoviska), ktorý zabezpečí   pohodlný prístup aj pri dlhodobejšom daždi,
- kompostovisko by nemalo byť vystavené priamemu slnku, silnému vetru (aby sa kompost nevysušoval) ani dažďu (prílišné zamokrenie). Preto je vhodné ho umiestniť do polotieňa (skupina stromov, živý plot, atď.) a prikryť ho proti dažďu (geotextíliou, strieškou, celtou, atď.).
- aby z rôzných dôvodov neprekážal susedom (pri správnom kompostovaní je táto obava zbytočná).
 
Poznáme rôzne spôsoby kompostovania.
     Medzi najpoužívanejšie spôsoby pri domácom kompostovaní patrí kompostovanie v kope (hrobli). Stačí materiál vhodne upraviť a navrstviť do požadovaného tvaru. Je používaný hlavne tam, kde je dostatok priestoru.
     Druhým spôsobom je kompostovanie v zásobníkoch. Tie môžu byť z rôznych materiálov (drevo, plast, pletivo, kov, betón, kameň alebo ich kombinácie). Najlacnejší a najúčelnejší býva spravidla drevený zásobník, ktorý pri troche šikovnosti môže byť aj pekný. Jeho nevýhodou je krátka životnosť.
    Kompostovacie zásobníky si môžeme vyrobiť aj s odpadových materiálov (drevené a plastové palety, staré sudy...).
     Veľkosť kompostoviska závisí od množstva bioodpadu, ktorý sa bude do neho ukladať.
 
VLASTNÉ   KOMPOSTOVANIE
 
     Ak ste sa už rozhodli pre spôsob (hrobľa, zásobník), začnite s vrstvením nazbieraného materiálu. Dno kompostovacej kopy vysypte hrubým materiálom (posekané drevo, lístie s konármi), aby ste zabezpečili cirkuláciu vzduchu a odtok nadbytočnej vody.
    
     Materiály by sa mali ukladať do kompostoviska upravené (posekané, drvené) a dostatočne premiešané (suchý s mokrým, tvrdé s mäkkým). Urýchlite tak dobu ich rozkladu.
     Ak máte väčšie množstvo jednostranného materiálu (napr. lístia), je dobré si ho predbežne uskladniť (ak to štruktúra dovoľuje) a počkať kým nebudete mať vhodný materiál na jeho premiešanie (aby sme sa vyhli jednotvárnemu zloženiu kompostu).  

     Keďže celý kompostovací proces je založený na mikroorganizmoch a živočíchoch, ktoré k svojmu životu potrebujú kyslík je nutné zabezpečiť správne vetranie kompostoviska. To podporuje jeho vyzrievanie. Kompost bez vzduchu zapácha a stáva sa nezdravým. V takom prípade je potrebné kopu prehodiť a zmiešať s hrubým, suchým materiálom (slama, posekané drevo, atď.). 
 
     Voda je ďalším dôležitým faktorom. Zelená hmota síce obsahuje dostatok vlahy, no v horúcich letných dňoch sa môžu okraje kopy vysušiť a bez vody rozkladné procesy neprebiehajú. Vtedy je potrebné kompost zvlhčiť. 
   
     Ak kompost na povrchu plesnivie (nedostatok vlhkosti), je potrebné ho prevzdušniť a zvlhčiť, prípadne premiešať.
     Teplom sa rozkladný proces urýchľuje. V lete sa materiál rozkladá rýchlejšie ako v zime, preto je dobré na chladnejšie mesiace kompostovaciu kopu prikryť čiernou fóliou, alebo starým kobercom (pozor na dostatočný prístup vzduchu a na vysušenie).  
      Kompostovaný materiál je vhodné po každých 15 - 20 cm vrstviť zeminou. Tá obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom, dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia, napomáha pri vzniku stabilnej drobovito-zemitej štruktúry a výrazne dokáže viazať zápach. 
      Ak je kvôli jednostrannému materiálu potrebná úprava hnojivom, vápnom, alebo kamennou múčkou, mali by sa tieto prísady pridávať po každej 15 - 20 cm vrstve. 
      Šupy z tropických a citrusových plodov sa nedoporučujú kompostovať vo veľkých množstvách, lebo obsahujú zvyšky chemických látok používaných na ich konzervovanie pred transportom. Druhým dôvodom je to, že sú veľmi náchylné na kazenie. Pred vhodením do kompostu je vhodné šupy posekať na malé kúsky a premiešať s ostatným materiálom.
     Ak kompostujete lístie, trávu a drevo z okolia ciest neodporúča sa vyzretý kompost používať do zeleninovej a ovocnej záhradky, pretože obsahuje škodlivé látky, najmä olovo.
     Kompostovaciu kopu je po 3 - 5 týždňoch potrebné obrátiť (aby sa premiešal materiál z vnútra kopy s vonkajším, čím sa zároveň kopa prevzdušní aj sa znovu zvýši teplota). Ďalšie prehadzovanie kopy sa presnejšie nedá určiť, záleží to od mnohých faktorov. Preto prehadzujte kompost podľa potreby napr.: ak zapácha - pridať suchý materiál a premiešať, ak vysychá - zvlhčiť a premiešať, ak proces kompostovania neprebieha dostačujúco rýchlo - premiešať, atď.
     Približne po roku je kompost vyzretý.
     Po vyzretí je potrebné kompost preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy.
 
KEDY JE KOMPOST ZRELÝ  ?
 
     Plytkú misku naplníme kompostom a dobre ho navlhčíme. Navrch vysejeme semienka, pritlačíme a zakryjeme fóliou. Ak po 3 - 4 dňoch väčšina semien vyklíči, možno usúdiť, že kompost už neobsahuje nijaké látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho už použiť v záhrade. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom. Ak vyklíči len málo semien, musí sa kompost podrobiť ešte ďalšiemu rozkladu, kým nebude vhodný na ďalšie použitie.
 
AKO  VYUŽIŤ  HOTOVÝ  KOMPOST ?
 
      Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, drobnej štruktúry, nezapácha, ale vonia ako humus. Jeho prednosti sú v tom, že má schopnosť zadržiavať vodu, prevzdušňovať pôdu a obsahuje veľké množstvo (podľa zloženia vstupných materiálov) výživných látok. Hotový kompost je možné použiť do zeleninových, ovocných i okrasných záhrad. Aplikovať na pôdu by sa mal v zime, alebo skoro na jar. Je potrebné zdôrazniť, že aj kompostom sa dá prehnojiť. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí 1cm vrstva kompostu ročne. Vzhľadom k vysokej zásobe živín nie je potrebné vo väčšine záhrad používať viac ako 2 - 3 litre kompostu na 1 m2. Toto množstvo platí hlavne pre zeleninovú záhradu, živé ploty, okrasné kríky.
 
ČO  ZÍSKAME  KOMPOSTOVANÍM ?
 
 kvalitné hnojivo pre svoju záhradku  
ušetríte peniaze za odvoz smetí
ušetríte peniaze za drahé hnojivá 
znížite množstvo a škodlivosť odpadov 
pomôžete životnému prostrediu

Autor : Branislav Moňok, Spoločnosť priateľov zeme
(Úctivo ďakujeme  autorovi za súhlas uverejniť tento článok na www.limbach.wbl.sk.)  


 
 
TOPlist