Založiť webovú stránku alebo eShop
 

LIMBACH - ČIERNE   SKLÁDKY    ODPADU  v  obci  

Ako proti čiernym skládkam?

                                                                 Ako  proti  čiernym  skládkam?

V tejto časti webstránky sa nachádzajú informácie ako postupovať v prípade, že Vám čierne skládky vo Vašom okolí znepríjemňujú život a chcete proti ním niečo podniknúť.

 

Na skládky nie sme krátki ! 

I. časť 

 

 

V ostatnom čase slovenskú krajinu hyzdia desiatky tzv. divokých, čiernych alebo nelegálnych skládok odpadov. Vo všeobecnosti sa aj medzi osvietenými ľuďmi traduje, že neexistujú účinné opatrenia k predchádzaniu a odstraňovaniu nežiaducich odpadov z krajiny.  Pozrime sa na túto problematiku bližšie.

V zmysle zákona NR SR  č. 543/2002  Z.  z. o ochrane prírody a krajiny je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody  na skládkovanie  odpadov, ak sa takáto činnosť plánuje vykonávať na území s II. a III. stupňom ochrany t. j. v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch.

Na území so IV. stupňom ochrany t.j. v chránených areáloch je  zakázané umiestňovať a rozširovať skládky odpadov a na území s V. stupňom ochrany   tzn. na území  prírodných rezervácii a prírodných pamiatok, je taktiež zakázané znečisťovať územie nielen odpadmi, ale aj odpadkami.    

Ľudia, ktorí nájdu v takomto území skládku odpadov väčšinou argumentujú pri podaniach napr. k Slovenskej inšpekcii životného prostredia tým, že bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny, nakoľko nebol daný súhlas orgánu ochrany prírody  na „skládkovanie odpadov“. Aká je však skutočnosť?

Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch definuje čo sa pod pojmom skládka, skládkovanie a zneškodňovanie odpadov rozumie:

Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie  životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí.

Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku.

Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme.

U definície uvedených pojmov vyplýva,  že súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na ukladanie odpadov na skládku t. j. na miesto určené na trvalé ukladanie  odpadov za účelom ich zneškodnenia.

Protiprávneho konania na úseku ochrany prírody sa teda nedopustí občan, ktorý umiestňuje odpad do prírody, nakoľko takéto konanie nemožno charakterizovať ako „skládkovanie odpadov“, pretože občan neumiestňoval odpad na skládku ale práve naopak, mimo skládku tzn. na miesto, ktoré nie je určené na zneškodňovanie odpadov.

Používaný pojem „skládka“ si verejnosť vysvetľuje tak, že ide o akékoľvek miesto na ktorom sa živelne umiestňujú odpady. Opak je však pravdou.  Vychádzajúc zo zákonnej definície pojmu „skládka“, je treba tento objekt chápať v pozitívnom  zmysle, nakoľko ide o priestor, objekt, zariadenie ..., ktoré je určené na trvalé zneškodňovanie odpadov bez možnosti priameho ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nielen zákon o ochrane prírody a krajiny, ale ani zákon  č. 223/2001 Z. z.  o odpadoch        „de jure“ nepozná pojem „divoká skládka“, pretože vyžaduje ukladanie odpadov na  skládku  t.j. na miesto určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia.

Súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov sa vyžaduje v povoľovacom procese iných orgánov štátnej správy, napr. v územnom alebo stavebnom konaní, v ktorom stavebný úrad rozhoduje o umiestnení skládky  ako stavby alebo rozhoduje o využití územia. Takýmto súhlasom je však stavebný úrad viazaný, nakoľko podľa zákona  o ochrane prírody a krajiny povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody.

V prípade, ak  by stavebný úrad povolenie na umiestnenie skládky vydal bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody, takéto rozhodnutie je vydané v rozpore    so  zákonom o ochrane prírody  krajiny, ako aj so stavebným zákonom. Subjekt, ktorý na základe takéhoto rozhodnutia realizoval stavbu, sa nezbavuje týmto zodpovednosti za  protiprávne konanie  na úseku ochrany  prírody   a krajiny.           

Ako však riešiť prípady živelného umiestňovania odpadov v krajine, ak takáto činnosť nie je upravená zákonom o ochrane prírody a krajiny, a teda  nemôže byť protiprávnym konaním  na úseku ochrany prírody?

Zopakujme si: zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch definuje čo sa pod pojmom skládka, skládkovanie a zneškodňovanie odpadov rozumie:

·         Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie  životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí. 

·         Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.

·         Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme.

Podľa § 18 ods. 3) zákona o odpadoch sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 5) je pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov povinný ukladať komunálne odpady na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.                                            

Ak teda ktokoľvek umiestňuje odpad v rozpore s  § 18 a  § 39 zákona o odpadoch, bez ohľadu na stupeň ochrany územia, tzn. aj v I. stupni ochrany,  dopúšťa   sa   protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva.

Ak sa takéhoto konania dopustí fyzická osoba, orgán odpadového hospodárstva, v tomto prípade obec, jej môže uložiť pokutu. V prípade, ak  takúto činnosť  vykonáva právnická osoba, pokutu môže ukladať Slovenská inšpekcia životného prostredia -  Inšpekcia odpadového hospodárstva alebo obvodný úrad životného prostredia. Súčasne s pokutou môže orgán odpadového hospodárstva uložiť aj vykonanie opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania.                                                

Uvedenú situáciu s odpadmi v obciach a ich katastroch nie je možné riešiť ani  zneškodňovaním nepohodlného odpadu spaľovaním,  nakoľko  spaľovanie suchého lístia, drobných konárikov a ostatného odpadu zo záhrad a domácností je zakázané. Tento zákaz  upravujú tieto zákony:

 

·         zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov,

·         zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,

·         zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov.   

Podľa § 18 ods. 3) písm. b) zákona o odpadoch je zakázané zneškodňovať (spaľovať, skládkovať) odpad inde, ako v zariadeniach na to určených, tzn. v spaľovniach alebo na skládkach odpadov.           

Od 1. januára 2006  podľa § 18 ods. 3) písm. m) platí taktiež zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov, cintorínov, verejnej zelene a pod. Tento „zelený“ odpad je možné iba zhodnocovať, napr. kompostovaním.

Zákon o ochrane pred požiarmi hovorí, že sa nesmie zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu, a ďalej sa nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov.

Podľa občianskeho zákonníka nikto nesmie nad mieru, prípustnú pomerom, obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami ...Ak teda niekto spaľuje odpad zo záhrady – lístie, trávu, konáre ..., odpad z domu – plastové fľaše, papiere, kartóny, gumu ... dopúšťa sa protiprávneho konania. 

(Ne)riešenie takto vzniknutej situácie podlieha niekoľkým mýtom. 

                                              Mýtus prvý:  Nie je možné zistiť konkrétneho vinníka

Samozrejme, že  ukladať  pokuty za  umiestňovanie odpadov na miesta, ktoré nie sú na         to určené, ako aj nariadiť odstránenie nedostatkov, je možné iba v prípadoch, ak sa orgánom kontroly podarí zistiť konkrétneho vinníka.

Častý argument, že nie je možné zistiť konkrétneho vinníka nelegálneho ukladania odpadov je irelevantný. Zákon o odpadoch predvídal takúto možnosť a v § 18 ukladá povinnosti vlastníkom  nehnuteľností, na ktorých sa takýto nežiadúci odpad nachádza:

·         Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti  zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol   umiestnený odpad v rozpore so zákonom o odpadoch, je túto skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť obvodnému úradu životného prostredia a obci (§ 18 ods. 6), v ktorých územnom obvode sa odpad nachádza. Nesplnenie oznamovacej povinnosti je možné sankcionovať pokutou.

Protiprávneho konania sa teda dopúšťajú aj občania obce, ktorí odpad síce neuložili, ale o uložení odpadu na pozemkoch v katastrálnom území vedeli (nachádza sa na pozemkoch v ich správe) a túto skutočnosť neoznámili. 

Toto oznámenie obvodnému úradu životného prostredia môže uskutočniť aj iný orgán štátnej správy, napr. Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Oznámenie obvodnému úradu životného prostredia môže urobiť aj  akákoľvek iná osoba, napr. stráž prírody, pracovník ŠOP, občan ... Takéto oznámenie však nemá charakter priameho podnetu a obvodný úrad zvažuje, či na základe takéhoto oznámenia začne konať. 

Následne je obvodný úrad životného prostredia (§ 18 ods. 7) povinný požiadať Policajný zbor SR o zistenie osoby, zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktorá je potom povinná zabezpečiť zneškodnenie odpadu na  vlastné náklady.

Ak sa okresnému úradu alebo orgánom policajného zboru (prípadne obci, ak má na riešení prípadu  záujem) nepodarí zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu v zmysle § 18 ods. 7), obvodný úrad životného prostredia začne konanie podľa § 18 ods. 8), ktorého účelom je zistiť, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti:

a)      je pôvodcom odpadu,

b)      mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech,

c)      neurobil všetky  opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný vykonať podľa osobitných predpisov  (napr. vyhláška 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení ukladá povinnosť, aby stavenisko  v zastavanom území obce alebo miesto výkonu stavby, bolo oplotené do výšky 1,8 m, a stavenisko mimo zastavaného územia obce musí byť oplotené alebo ohradené, ak je vzdialené od verejnej komunikácie menej ako 30 m).

Ak sa preukáže  vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bol umiestnený odpad, niektorá z vyššie uvedených skutočností, je povinný zabezpečiť odstránenie takéhoto odpadu na vlastné náklady.  

V zmysle  §  18 ods. 10), ak sa podľa ods.  7) nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na  nehnuteľnosti  alebo podľa ods. 8) písm. a) až c) nepreukáže niektorá z týchto skutočností, zabezpečí zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie na vlastné náklady príslušný obvodný úrad životného prostredia. Ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie na vlastné  náklady zabezpečí obec, na ktorej území boli tieto odpady umiestnené v rozpore s týmto zákonom. 

 

                 Mýtus druhý -  Obec nemá na likvidáciu nelegálnych skládok odpadov finančné prostriedky

Finančným nástrojom pre riešenie problematiky odpadového hospodárstva v katastrálnom území obce je miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Tento poplatok je vyrúbenou daňou, ktorá by mala  pokrývať reálne  náklady  na  poskytovanie istej služby – v tomto prípade odpadové hospodárstvo obce,  pod ktorým rozumieme činnosti ako zhromažďovanie a zvoz odpadov, zabezpečenie zneškodnenia odpadov, tvorbu rezervného fondu pre konečnú  rekultiváciu skládky, na ktorú je obecný odpad odvážaný, náklady separovaného zberu, náklady likvidácie nelegálnych skládok odpadov a pod.

Žiaľ, niektoré obce „umelo“ znižujú tento poplatok vyrúbovaný voči občanom, napr. čiastočnou dotáciou skutočných nákladov odpadového hospodárstva z rozpočtu obce, stanovením  poplatku vo výške, ktorá nepokrýva všetky činnosti odpadového hospodárstva  a pod., a potom sa vyhovárajú na nedostatok  finančných prostriedkov.

Každá obec má dostatok logistických možností, ktoré môže pri riešení odpadového hospodárstva využiť:

 

·         Stanoviť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo  výške, ktorá 100 %-ne saturuje všetky náklady na zabezpečenie odpadového hospodárstva obce.

·         V prípade menších obcí vytvárať Spoločné obecné úrady a združenia obcí, ktoré môžu vytvoriť obecný podnik na logistické pokrytie výkonu  tejto činnosti.

·         Budovať efektívny systém separovaného zberu, otvoriť zberný dvor pre zber nebezpečných (podľa zákona sa musí zber nebezpečných odpadov  realizovať v obci min. 2-krát ročne) a  veľkoobjemových odpadov, vybudovať  obecné kompostovisko. Na väčšinu z týchto činností môže obec získať finančné prostriedky z  Recyklačného fondu (www.recfond.sk). Tu treba pripomenúť, že s účinnosťou od 1.1.2010 sú obce povinné zaviesť zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov, a to bez výnimky!

·         Realizovať permanentnú osvetu občanov obce (formou verejných zhromaždení, obecného rozhlasu a obecných novín, osobným kontaktom s občanmi, využitím miestnej školy ako prirodzeného centra a iniciátora výchovno – vzdelávacích aktivít v obci a pod.).              

·         Dôsledne riešiť  nelegálne ukladanie odpadov podľa vyššie opísaného postupu, a týmto prejavovať úctu  občanom, ktorí majú záujem o veci verejné. 

                                                                         Čo môžete urobiť Vy?

Príslušnej obci (obecnému úradu) a obvodnému úradu životného prostredia (zoznam obvodných úradov životneho prostredia.doc (76 KB))   písomne oznámte – pošlite podnet (vzor podnetu.doc (27 KB)   na porušenie ustanovení zákona o odpadoch -  každú nelegálnu skládku odpadov, ktorú zistíte v krajine. Podnet zašlite doporučeným listom alebo podajte cez podateľňu (kópiu si  nechajte potvrdiť).

V podnete uveďte:

·         Dátum, kedy ste nelegálnu skládku objavili.

·         Miesto, kde sa skládka nachádza (je dobré priložiť kópiu mapy s vyznačením miesta alebo náčrtok lokality). Ak máte možnosť, tak nelegálnu skládku aj odfotografujte.

·         Jej veľkosť (napr. 2 x  3 metre, alebo 3 m3) druh odpadu (komunálny odpad, nebezpečný odpad, napr. batérie z automobilov, obrazovky z počítačov, obaly z pesticídov, lieky  a pod.).

Je dobré, ak si všimnete a v podnete uvediete aj:

·         Či sa skládka nachádza v bezprostrednej blízkosti vodného toku alebo v jeho inundačnom (záplavovom) území. V takomto prípade sa na skládku môže vzťahovať aj zákon NR SR č. 364/2004   Z.  z. o vodách v znení neskorších predpisov.

·         Či sa na skládke nespaľuje odpad.

·         Či skládka a jej bezprostredné okolie nie je porastené tzv. inváznymi rastlinami. § 7 ods. 3.) zákona NR SR č. 543/2002 Z.  z. o ochrane prírody a krajiny  uvádza, že vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobom uvedeným vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z., a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych rastlín.   Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.  z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. v prílohe č. 2 uvádza v zozname sedem prioritných druhov rastlín – bolševník obrovský, pohánkovec japonský, pohánkovec český, pohánkovec sachalinský, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská), a tiež spôsoby ich odstraňovania.    

Obec je povinná, po obdržaní oznámenia, vo veci prenesenej kompetencie (zákon                 č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov), ako príslušný správny orgán v zmysle zákona NR SR č. 223/2001 Z . z. o odpadoch a v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, začať správne konanie v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a urobiť,  v spolupráci s obvodným úradom životného prostredia, všetky opatrenia pre nápravu skutkového stavu.  

V prípade, že tieto orgány vo veci nekonajú, pošlite vaše zistenia miestne príslušnému Obvodnému úradu životného prostredia (môžete podať sťažnosť na nekonanie obce podľa zákona NR SR č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach), Slovenskej inšpekcii životného prostredia – Inšpektorátu odpadového hospodárstva, prípadne Prezídiu policajného zboru (Prezídium Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor  ekonomickej kriminality, Oddelenie ekonomickej a environmentálnej kriminality, Račianska 45, 812 72 Bratislava).

Od účinnosti nového zákona o odpadoch existujú teda účinné opatrenia k predchádzaniu a odstraňovaniu nežiaducich odpadov z krajiny. Každý občan sa do boja o krajšiu a čistejšiu krajinu môže zapojiť  aj cestou podávania podnetov  na  jednotlivé v teréne  zistené prípady a tým prispieť k vytváraniu tlaku na zodpovedných ľudí v samospráve a štátnej správe.

  

                                                                                II. časť

V prvej časti článku „Na skládky nie sme krátki!“ bol predstavený postup likvidácie nelegálnych skládok odpadov z krajiny, ktorý sa opieral o zákon o odpadoch. Slovenská legislatíva však po novelizácii Trestného zákona (č. 300/2005  Z. z.) vytvára možnosť riešiť danú problematiku aj cestou vyvodzovania trestno-právnej zodpovednosti.

§ 302 trestného zákona ktorý upravuje neoprávnene nakladanie s odpadmi, v ods. 1) hovorí: „Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

So zväčšujúcim sa rozsahom protiprávnej činnosti na úseku odpadového hospodárstva, ktoré upravujú ods. 2) až  4), sa zväčšujú aj možné trestno-právne postihy páchateľa a to v intervale od 6 mesiacov až po osem rokov.

Je potrebné  si uvedomiť  kontext § 302  Tr. zákona s § 124 ods. 3 ), § 125 ods. 1) a § 126 ods. 1) až 3).  Tr. zákona.

§ 124 ods. 3) Tr. zákona pri trestných činoch proti životnému prostrediu za škodu pokladá „... súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrňuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase  a mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z mieste, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

Ide  teda o súhrn všetkých nákladov, ktoré vznikli v procese odstránenia nelegálnej skládky odpadov napr. cena pristavenia veľkokapacitného kontajnera, mzdové náklady pracovníkov likvidujúcich nelegálnu skládku odpadov, dopravné náklady odvozu materiálu, poplatky za uloženie odpadu na legálnu skládku. Toto je veľmi dôležite si uvedomiť v súvislosti s nadväzujúcim        § 125 ods. 1) Tr. zákona, ktorý definuje spôsobené škody.

Podľa  § 125 ods. 1) Tr. zákona:

·        Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk.

·        Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

·        Značnou  škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

·        Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.

Ak teda súhrn možných nákladov na likvidáciu nelegálnej skládky odpadov (čo sa dá už pri jej zistení odhadnúť na základe miestne obvyklých cien) prevyšuje sumu 8 000 korún, „nevinné“ uloženie odpadov na miesto, ktoré k tomu nie je určené, sa mení na trestný čin!      

§ 126  v ods. 1) až 3) Tr. zákona upravuje metodiku určenia spôsobenej škody.

Treba taktiež podotknúť, že nekonanie organov štátnej správy alebo samosprávy vo veci podaného podnetu, pokusy o rôzne obštrukcie a naťahovanie času riešenia prípadu, bagatelizovanie prípadu a pod., je možné podľa § 326 ods. 1) písm. c) hodnotiť ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Podľa vyššie citovaného odseku: „Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov“.

Nekonanie orgánu samosprávy alebo štátnej správy vo veci § 18  ods. 7) až 10)     zákona NR SR č. 223/2001 Z. z., ako aj ďalších predpisov upravujúcich prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a VÚC, sa dá preto hodnotiť ako „neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákonom zverených právomocí  a kompetencií“.

Možný je  taktiež konflikt s § 327 Trestného zákona – trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom. 

                                                     

Mgr. Rudolf PADO, predseda a projektový manažér OZ TATRY

(písané pre www.changenet.skwww.biospotrebitel.sk)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                                                   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

I. časť 

 

 

TOPlist